Akurát sme večer boli na ceste do Rače za jeho bratrancom v električke a po dlhom dni v škole sme sa rozprávali ako sme ho prežili a čo máme nové. A na jednej zo zastávok nastúpila taká postaršia pani na sedadlo pred nás. Začala sa na nás obzerať, no my sme sa stále rozprávali. Prvýkrát, druhýkrát...priateľ už celý rozčúleny mi hovorí, že ak sa ešte raz otočí, spýta sa jej, či ma problém. Tretie otočenie sa jej stalo osudným. A tak sa jej pýta: "Máte problém?" "Áno, nerozprávajte sa!" Po tejto osudnej vete som ostala tak zarazená, ako ešte nikdy predtým! Ako mi niekto môže zakazovať kominikáciu s priateľom?
No len vtedy sa to začalo. Ešte aj chlapík vedľa nej pozeral ako vyorana myš, či dobre počuje, čo hovoríme! Začala hádka, ale len taká malá, pri ktorej môjho priateľa táto úžasná pani nazvala hulvátom (obľúbené pomenovanie, ako som si v poslednej dobe mohla všimnúť) a ešte všelijakými inými prívlastkami, lebo nevedela kam z konopí. A aby som nezabudla, boli sme veľmi drzí, pretože sme sa normálne civilitovane rozprávali. Nekričali sme, nesmiali sme sa na celú električku, ani sme nenadávali. No jednoducho divná pani. Nakoniec si odsadla a o 2 sedadlá pred ňou sa rozprávali ďalší dvaja páni...zaujímavé, že to jej už neprekážalo...nakoniec zhodou okolností vystúpila na tej istej zastávke ako my a ešte hodinu sme sa na nej smiali. Takéto niečo som fakt ešte nezažila!
Keby ste náhodou stretli pani okolo 50ky v električke, ktorá smeruje na zastávku Detvianska, má dlhé blonďavé vlasy v cope a okuliare ala Harry Potter, spravte jej po vôli a nerozprávajte sa. Nebuďte rovnakí hulváti ako my!
